Novákovci sú klasická dnešná slovenská rodina. Teda aspoň to tak navonok vyzerá. Deti s mamou majú úžasný vzťah. Niekedy sa mi však zdá prehnané ak už dospelý potomok fofrom vybehne z domu, plnou rýchlosťou napáli na mamku vracajúcu sa z práce a vybozkáva ju ako malé dieťa. Tá najväčšia idylka nastáva, keď sa „celá" rodinka vyberie venčiť svoje dva miláčiky. Napriek tomu, že bývame na dedine a venčenie domácich miláčikov sa tu pokladá za dosť nezmyselné, robia to často. Takmer dokonalé, nie? Ale len takmer. Z celého tohto chutného obrázku sa kamsi vytratila hlava rodiny. Tá sa dostáva do obrazu zväčša len pri nepríjemných situáciách. Nemýľte sa, pán Novák nie je žiadny výtržník ani nič podobné. Je to vcelku kľudný človek, ktorý ničím zvláštnym nevyniká. Vlastne celá rodina Novákovcov ničím zvláštnym nevyniká a predsa...
Predstavte si krásne nedeľné popoludnie. Pohoda džez na záhradnej terase, dobrá kniha v ruke a jemná melódia od susedov. Zrazu vás však dohoní tvrdá realita. Krik a trieskanie všetkým možným ozývajúce sa od Novákovcov. Vôbec nemáte záujem miešať sa niekomu do života, ale dá sa niečo také, keď kričia na pol dediny a ešte navyše pri dokorán otvorených oknách? Ťažko. Takéto extempore zvyčajne končí odchodom pána Nováka zo scény.
Neraz som počula pani Novakovú lamentovať nad svojou situáciou. Miestami sa mi to však zdalo dosť teatrálne, akoby sa jej životná rola obete páčila. Načo vlastne hľadať inú cestu, hlavne keď najväčšou obeťou ako sa zdá je pán Novák?